VHEMT

VHEMT

 

A oni potom hovoria:
Keby kaeÿdzú praktikoval Dhammu, potom by na tomto svete nikto niTÿ neurobil a nebol by tu eÿiadny pokrok.
Keby bol kaeÿdzú osvietenzú, nikto by nemal deti a l´udstvo by vymrelo.
To je vöak rovnaktÿ, ako keby si dSÿeÿÔovka robila starosti s tzúm, eÿe je dUýjde blato.
Adeÿan »Sÿ


Hnutie za dobrovol´nzú zSÿnik l´udstva
(Voluntary Human Extinction Movement)

[VHEMT]

“Nech eÿijeme dlho a vymrieme”


Dobrovol´ntÿ zrieknutie sa plodenia a tzúm postupnzú zSÿnik l´udstva umoeÿnU¯ biosftÿre Zeme zotavenie.
Stav prel´udnenia a nedostatku zdrojov sa zlepöU¯, keÔ nSÿs bude menej.

lÿudia ako rakovina

"Ak si predstavU¯te Zem a jej obyvatel´ov ako jeden samostatnzú organizmus - Tÿo je koncept znSÿmy ako Gaia - potom my l´udia na nej pUýsobU¯me patogtÿnne. Infikujeme plantÿtu bezstarostne ako rakovinovtÿ bunky, niTÿU¯me jej ostatntÿ öpecializovantÿ bunky (intÿ druhy), zneTÿisEÿujeme vzduch... Z pohl´adu Zeme... sme my tou najhoröou chorobou, ktorej sa potrebuje zbaviEÿ..."

Jerold M. Lowenstein

Hypottÿza

Ak urTÿittÿ miesto na koeÿi zmenU¯ farbu, stvrdne a zdrsnie, menU¯ tvar a vel´kosEÿ, svrbU¯, nehojU¯ sa a krvSÿca, je najvyööU¯ Tÿas navötU¯viEÿ lekSÿra. To vöetko sk¸ prU¯znaky melanuûmu - rakoviny koeÿe.

Tieto prU¯znaky majk¸ svoj proEÿajöok v miliuûnoch l´uÔmi vytvorenzúch vzoroch na povrchu Zeme. V zmene prirodzenzúch obrysov krajiny na geometrickk¸ ötruktk¸ru polU¯; vo vyrovnanU¯ rieTÿnych meandrov do priamych kanSÿlov; v öachovnicovom tvare lesnzúch holorubov, v ktorzúch hnedzú porast nahradil bzúvalk¸ zeleÚ lesa; vo vybielenzúch zniTÿenzúch pasienkoch; v dial´niciach, uliciach, parkoviskSÿch a inzúch vydlSÿeÿdenzúch plochSÿch; v kopSÿch odpadu, povrchovzúch baniach, lomoch a krSÿteroch po bombSÿch; v odpade vytekajk¸com z kanalizSÿciU¯ a priemyselnzúch podnikov; v eruûzii vrchnej vrstvy pUýdy, ktorSÿ menU¯ farbu riek, jazier a pobreeÿnzúch vUýd na eÿltk¸, hnedk¸ a Tÿervenk¸. A Tÿervenzú kruh okolo Madagaskaru, ktorzú je moeÿntÿ vidieEÿ na satelitnzúch fotografiSÿch, sa nepodobSÿ niTÿomu viac, ako symptuûmu smrtel´ntÿho krvSÿcania ostrova...

Ako prvzú hypottÿzu o podobnosti medzi dUýsledkami Tÿinnosti Tÿloveka na Zemi a zhubnzúmi nSÿsledkami rakovinovtÿho bujnenia v eÿivzúch organizmoch vyslovil v roku 1955 Alan Gregg (A Medical Aspect of the Population Problem). Warren M.Hern jej dal ucelenk¸ podobu v roku 1990 (Why There Are So Many Of Us? Description and Diagnosis of a Planetary Ecopathological Process).

Hoci Warren Hern trvSÿ na tom, eÿe je to skutoTÿnSÿ hypottÿza, ktork¸ je moeÿntÿ podrobiEÿ procesu verifikSÿcie alebo vyvrSÿtenia, inU¯ ju povaeÿujk¸ iba za analuûgiu Tÿi metaforu.

»i ueÿ ako hypottÿza alebo metafora, zaslk¸eÿi si tento koncept naöu pozornosEÿ. Ponk¸ka totieÿ komplexnk¸ interpretSÿciu spUýsobu, akzúm l´udstvo deötrukTÿne vplzúva na plantÿtu Zem.

Podobnosti

Zhubnzú nSÿdor

Homo sapiens

Rzúchly, nekontrolovatel´nzú rast

Rzúchly populaTÿnzú rast

MetastSÿzy

KolonizSÿcia, urbanizSÿcia

Strata diferenciSÿcie

Kultk¸rne prispUýsobenie sa

InvSÿzia do okolitzúch tkanU¯v a ich deötrukcia

EkologickSÿ deötrukcia spUýsobovanSÿ vsÿTÿöinou l´udskzúch spoloTÿenstiev, teraz ueÿ ohrozujk¸ca globSÿlny ekosysttÿm

Rast navzdory vyhladovaniu a smrti hostitel´a

?

Rast a invSÿzia

VlastnosEÿou rakovinovzúch buniek je ich rzúchly, nekontrolovatel´nzú rast. Bunky vytvSÿrajk¸ nSÿdory napadajk¸ce okolittÿ zdravtÿ tkanivo, z ktortÿho Tÿerpajk¸ vzúeÿivu a na k¸kor ktortÿho rastk¸. Bezohl´adne rastk¸ca l´udskSÿ populSÿcia sa sk¸streÔaje do miest, ktortÿ sa rozöirujk¸ do okolitej krajiny, eÿijk¸ na jej k¸kor a devastujk¸ ju. Moderntÿ vel´komesto je ekologicky pk¸öEÿou, nepriatel´skou k l´uÔom aj inzúm formSÿm eÿivota:

"Porovnajme startÿ jadro aktÿhokol´vek euruûpskeho mesta s jeho modernou periftÿriou alebo porovnajme toto predmestie, tk¸to hanbu civilizSÿcie zahrzúzajk¸cu sa do okolitej krajiny, s dedinami, ktortÿ eöte neboli napadnuttÿ. ObjektU¯vne nazerantÿ a matematicky namiesto esteticky vzattÿ spoTÿU¯va rozdiel v zSÿsade v strate informSÿcie.
Bunka zhubntÿho nSÿdoru stratila tk¸ genetickk¸ informSÿciu, ktork¸ potrebuje, aby bolo schopnSÿ hraEÿ svoju k¸lohu ako ueÿitoTÿnzú Tÿlen zSÿujmovej komunity celtÿho tela. ZhubnSÿ bunka sa tak chovSÿ ako jednobunkovzú eÿivoTÿU¯ch alebo lepöie povedantÿ ako mladSÿ embryonSÿlna bunka. Chzúbajk¸ jej öpeciSÿlne ötruktk¸ry a bezohl´adne a neohraniTÿene sa rozmnoeÿuje, takeÿe nSÿdorovtÿ tkanivo prerastSÿ do dosial´ zdravtÿho susedntÿho tkaniva a niTÿU¯ ho. Podobnosti medzi obrazom mestskej periftÿrie a nSÿdorom sk¸ oTÿividntÿ. V oboch prU¯padoch obsahujk¸ dosial´ zdravtÿ Tÿasti mnoho vel´mi rUýznych, ale jemne diferenciovanzúch a vzSÿjomne sa dopS´Úajk¸cich ötruktk¸r, ktortÿ vÔaTÿia za svoju mk¸dru vyrovnanosEÿ informSÿciSÿm nahromadenzúm behom dlhtÿho vzúvoja; zato v priestoroch spustoöenzúch nSÿdorom alebo modernou technoluûgiou dominuje v obraze len niekol´ko mSÿlo extrtÿmne jednoduchzúch konötrukciU¯. Leteckzú snU¯mok moderntÿho predmestia, ktortÿho monotuûnne domy boli navrhnuttÿ architektmi bez kultk¸rneho citu, bez vel´ktÿho premzúöl´ania v zhone sk¸perenia, sa beznSÿdejne podobajk¸ histologicktÿmu obrazu kompletne uniformnzúch, ötrukturSÿlne chudobnzúch nSÿdorovzúch buniek."

Konrad Lorenz

 

RegulaTÿntÿ mechanizmy sk¸ naruöentÿ do takej miery, eÿe rast je nekontrolovatel´nzú. Ak aj regulaTÿntÿ mechanizmy sk¸ prU¯tomntÿ, tak v nedostatoTÿnom mnoeÿstve a nakoniec sk¸ rastom tkaniva zniTÿentÿ. Fakt, eÿe niektorU¯ l´udia k¸Tÿinne limitujk¸ svoju plodnosEÿ a presadzujk¸ öirokk¸ dostupnosEÿ prostriedkov na jej obmedzenie, nemenU¯ niTÿ na skutoTÿnosti, eÿe l´udia ako celok v sk¸Tÿasnosti nevykazujk¸ eÿiadne obmedzenia v raste svojho poTÿtu.

MetastSÿzy

Zhubntÿ nSÿdory sa öU¯ria dvoma spUýsobmi: extenzU¯vnou invSÿziou do okolitzúch tkanU¯v a metastSÿzami - kolonizSÿciou vzdialenzúch miest. ätruktk¸ra rakovinovzúch buniek im umoeÿÚuje l´ahko sa oddeliEÿ od tkanU¯n svojho pUývodu, putovaEÿ telom a krvou a lymfatickzúm systtÿmom a napSÿdaEÿ tkaniny v inzúch Tÿastiach tela.

MetastSÿzy sk¸ paralelou rozöU¯renia l´udskej populSÿcie po celom povrchu Zeme. Pomocou oöatenia, obydlU¯, technoluûgie a dovSÿeÿanzúch zSÿsob sk¸ l´udia schopnU¯ osU¯dl´ovaEÿ lesy, moTÿariskSÿ, pk¸öte tundru a intÿ miesta predtzúm povaeÿovantÿ za prU¯liö vlhktÿ, suchtÿ, chladntÿ alebo vzdialentÿ. Ale hoci migrSÿcia a kolonizSÿcia boli v priebehu histuûrie l´udstva moeÿnzúm rieöenU¯m probltÿmu lokSÿlneho prel´udnenia, dnes tomu ueÿ tak nie je. Na Zemi ueÿ prakticky nejestvuje ekosysttÿm nezniTÿenzú, nenapadnutzú alebo bezprostredne neohrozenzú l´udskou TÿinnosEÿou. A je len otSÿzkou Tÿasu, kedy l´udia zaberk¸ aj posledntÿ "vol´ntÿ" miesta.

Strata diferenciSÿcie

ZdravSÿ bunka vykazuje charakteristiky, pomocou ktorzúch moeÿno identifikovaEÿ tkanivo alebo orgSÿn, z ktortÿho pochSÿdza. Rakovinovtÿ bunky majk¸ naopak tendenciu tento diferenciovanzú vzhl´ad strSÿcaEÿ. »U¯m menej sa bunka podobSÿ na bunku urTÿittÿho tkaniva, TÿU¯m menej sa dSÿ identifikovaEÿ, s tzúm vsÿTÿöou pravdepodobnosEÿou je TÿasEÿou agresU¯vneho a zhubntÿho nSÿdoru.

Rovnako ako monotuûnnosEÿ nediferenciovanzúch rakovinovzúch buniek nahrSÿdza öpecializovantÿ zdravtÿ tkanivSÿ, tak l´uÔmi pestovantÿ monokultk¸ry zaberajk¸ miesto pUývodnej druhovej rozmanitosti divoTÿiny, domestikovantÿ zvieratSÿ vytlSÿTÿajk¸ originSÿlnu faunu, ktorej zvyöky moeÿno v mnohzúch prU¯padoch nSÿjsEÿ ueÿ len v zoologickzúch zSÿhradSÿch, druhovo a vekovo rozmanittÿ pralesy striedajk¸ plantSÿeÿe rovnakzúch stromov rovnaktÿho veku.

GlobalizSÿcia ekonomiky nivelizuje celzú svet na jeden homogtÿnny trh pre strojovo vyrSÿbanzú pUývodom nerozlU¯öitel´nzú tovar. Krajiny a mestSÿ sa zaTÿU¯najk¸ podobaEÿ ako vajce vajcu. Individualita, pUývodntÿ kultk¸ry, jazyky a svetonSÿzory rzúchlo zanikajk¸.

ZSÿver

Rast rakovinovtÿho nSÿdoru pokraTÿuje bez ohl´adu na jeho moeÿntÿ nSÿsledky. Ak choroba zostane nelieTÿenSÿ, konTÿU¯ sa smrEÿou hostitel´a. Rovnakzúm spUýsobom si l´udstvo znieÿuje svoje dlhodobtÿ vyhliadky na preeÿitie niTÿenU¯m a degragSÿciou svojho eÿivotntÿho prostredia.

Aktÿ tie vyhliadky vlastne teraz sk¸? Je prognuûza pre naöu plantÿtu rovnako vSÿeÿna ako pre pacienta v pokroTÿilom ötSÿdiu choroby? Aj tU¯ najpesimistickejöU¯ z prognostikov sk¸hlasia, eÿe je v moeÿnostiach l´udstva chorobu zastaviEÿ. Je schopntÿ regulovaEÿ svoju pUýrodnosEÿ a populaTÿnzú rast, je schopntÿ obnovy prostredia a zSÿchrany ostatnzúch druhov pred vyhubenU¯m a je chopntÿ eÿiEÿ v harmuûnii so zvyökom ekosysttÿmu.

Na rozdiel od rakovinovzúch buniek mUýeÿu l´udia vedome zmeniEÿ svoje sprSÿvanie, inovovaEÿ a korigovaEÿ nastolenzú kurz.

Budk¸cnosEÿ Zeme a tzúm aj l´udU¯ zavisU¯ na tom, Tÿi tak urobia.


Zdroje:

MacDougall, Kent. 2002. Humans as Cancer(lÿudia ako rakovina).
Gregg, Alan. 1955. A Medical Aspect of the Population Problem (LekSÿrsky pohl´ad na populaTÿnzú probltÿm).
Hern, Warren M. 1990.
Why Are There So Many of Us? Description and Diagnosis of a Planetary Ecopathological Process(PreTÿo je nSÿs tak vel´a? Opis a diagnuûza planetSÿrneho ekopatologicktÿho procesu).
Lowenstein, Jerold M. 1992. Can We Wipe Out Disease? (DokSÿeÿeme odstrSÿniEÿ chorobu?)
Lorenz, Konrad. 1973. Die Acht Tods?nden der zivilisierten Mennschheit (Osem smrtel´nzúch hriechov l´udstva).


VHEMT

äkody pUýsobentÿ eÿivotntÿmu prostrediu Zeme l´udskou aktivitou sa zaTÿU¯najk¸ vymykaEÿ kontrole a mieria priamo k deötrukcii eÿivota na nej. Je l´udstvo vUýbec eöte hodnotnou TÿasEÿou ekosysttÿmu plantÿty, alebo je len prU¯Eÿaeÿou, ktorSÿ len berie a niTÿ nedSÿva?

MyslU¯te si , eÿe by l´udstvo produkujk¸ce vojny, mestSÿ s miliuûnmi obyvatel´ov, nukleSÿrne zariadenia a intÿ prU¯jemntÿ veci, malo radöej zmiznk¸Eÿ z povrchu plantÿty? Alebo aspoÚ radikSÿlne znU¯eÿiEÿ svoju poTÿetnosEÿ? Potom ste tzúm pravzúm adeptom na Tÿlenstvo vo VHEMT.

VHEMT (vyslov "vehement") podporujk¸ l´udia, ktorzúm leeÿU¯ na srdci eÿivot na Zemi. Nie je pre nich dUýleeÿittÿ, akzúm spUýsobom sa l´udstvo ukSÿzalo byEÿ chamtivzúm a nemorSÿlnym parazitom na kedysi zdravom povrchu tejto plantÿty. Hnutie skUýr ponk¸ka alternatU¯vu k l´ahostajntÿmu zneueÿU¯vaniu Zeme a k¸plnej deötrukcii ekosysttÿmu plantÿty. A alternatU¯vou vyhynutia miliuûnov druhov rastlU¯n a zvierat je dobrovol´nzú zSÿnik druhu jedntÿho: Homo sapiens... nSÿs. Ak sa vöetci rozhodnk¸ prestaEÿ plodiEÿ, biosftÿre Zeme bude umoeÿnenzú nSÿvrat k predchSÿdzajk¸cej krSÿse a vöetky ostatntÿ tvory budk¸ mUýcEÿ slobodne eÿiEÿ, umieraEÿ, vyvU¯jaEÿ sa (ak veria v evolk¸ciu) a moeÿno aj vyhynk¸Eÿ ako sa to stalo mnohzúm "pokusom" Matky PrU¯rody poTÿas dlhzúch vekov. Zdravie bude prinavrSÿtentÿ Zemi... "forme eÿivota" pre mnohzúch znSÿmej ako Gaia.

Hnutie za dobrovol´nzú zSÿnik l´udstva nie je organizSÿcia - nevyberajk¸ sa eÿiadne Tÿlensktÿ prU¯spevky pre k¸radnU¯kov v kancelSÿriSÿch. KeÔeÿe Hnutie nemSÿ mozog ani k¸sta, nemUýeÿe zaujaEÿ eÿiadnu pozU¯ciu, ani maEÿ nSÿzory. NemUýeÿe argumentovaEÿ, hovoriEÿ l´uÔom Tÿo majk¸ robiEÿ a Tÿo si majk¸ myslieEÿ. éiadny vzúbor neurTÿuje, akk¸ pozU¯ciu by mali vöetci ostatnU¯ zaujaEÿ. Dobrovol´nzú zSÿnik l´udstva je jednoducho koncepcia, ktork¸ moeÿno pridaEÿ k existujk¸cim systtÿmom viery, nie k¸plnzú kuûdex sprSÿvania. »lenovia zastSÿvajk¸ taktÿ rUýzne nSÿboeÿensktÿ, politicktÿ a filozoficktÿ nSÿzory, eÿe formulSÿcia oficiSÿlnej pozU¯cie by ich len zbytoTÿne rozdel´ovala. »lenovia Hnutia sa vystrU¯hajk¸ dogiem. Kaeÿdzú hovorU¯ svojim vlastnzúm hlasom.

Oblasti zSÿujmu je moeÿntÿ kaeÿdopSÿdne rozdeliEÿ priblieÿne do ötyroch oblastU¯:

1. Pomoc pri zU¯skanU¯ slobody neplodiEÿ a prostriedkov na Úu ako podpora reprodukTÿnej slobody.

2. Rozhodnutie neplodiEÿ kUýli Zemi a l´udstvu samotntÿmu ako reprodukTÿnSÿ zodpovednosEÿ.

3. »o najnenSÿroTÿnejöie eÿivobytie a zastavedie zaberania divoTÿiny l´uÔmi ako znU¯eÿenie nSÿöho dopadu na globSÿlny ekosysttÿm plantÿty.

4. Obnova a rozöU¯renie l´uÔmi ueÿ zniTÿenzúch ekosysttÿmov- ak je to eöte moeÿntÿ.

 

ByEÿ Tÿlenom VHEMT je stav mysle. Vöetko, Tÿo je potrebntÿ urobiEÿ, je zdreÿaEÿ sa Ôalöieho plodenia. Pre niektorzúch je to l´ahktÿ rozhodnutie. Pre mnohzúch znamenSÿ pridanie sa Hnutiu vel´kk¸ osobnk¸ obeEÿ. Schtÿmaticky moeÿno povedaEÿ, eÿe l´udia sa k Hnutiu stavajk¸ priblieÿne troma spUýsobmi. "VHEMT Dobrovol´nU¯ci" sk¸ toho nSÿzoru, eÿe vöetci by sme sa mali zdreÿaEÿ Ôalöieho plodenia, Tÿo by nakoniec viedlo k zSÿniku Homo Sapiens. Stanovisko "Priaznivcov VHEMT" je, eÿe zSÿmerntÿ splodenie Tÿo len Ôalöieho z nSÿs je terajöej situSÿciU¯ neospravedlnitel´ntÿ, ale snaha o zSÿnik celtÿho druhu ide prU¯liö Ôaleko." A potom sk¸ tu potencionSÿlni zSÿujemcovia, ktorU¯ zatial´ nemajk¸ vyhranentÿ stanovisko a chck¸ vedieEÿ viac, kzúm sa rozhodnk¸. Kaeÿdzú si mUýeÿe vybraEÿ, Tÿo najviac zodpovedSÿ jeho pohl´adu na Hnutie. VsÿTÿöina Dobrovol´nU¯kov sk¸hlasU¯ s filozofiou vyjadrenou naöim mottom: "Nech eÿijeme dlho a vymrieme", ak vöak niekto nechce eÿiEÿ dlho, je to jeho rozhodnutie. Na to, aby sa niekto stal Dobrovol´nU¯kom alebo Priaznivcom Hnutia, je v skutoTÿnosti potrebntÿ len rozhodnutie nepridaEÿ nikdy viac k l´udskej populSÿcii Ôalöiu l´udskk¸ bytosEÿ.

Hnutie nemSÿ svojho oficiSÿlneho zakladatel´a: Les U. Knight nazval menom "Hnutie za dobrovol´nzú zSÿnik l´udstva" filozofiu - svetovzú nSÿzor, ktorSÿ existuje odkedy sk¸ l´udia "sapient". Je to uvedomenie, ku ktortÿmu l´udia nezSÿvisle dospeli v priebehu histuûrie na mnohzúch miestach, ale ktortÿ sa stratilo uprostred pronatalizmu spoloTÿnosti. Hoci sa Les stal medzinSÿrodne znSÿmym ako hovorca Hnutia, nikto nemUýeÿe hovoriEÿ za vöetkzúch Dobrovol´nU¯kov VHEMT.

MnohU¯ vidia za HnutU¯m humor a nazdSÿvajk¸ sa, eÿe s dobrovol´nzúm zSÿnikom l´udstva to Hnutie nemUýeÿe myslieEÿ vSÿeÿne. Ale napriek vSÿeÿnosti situSÿcie aj Hnutia zostSÿva priestor aj pre humor. Bez humoru by boli podmienky na Zemi neznesitel´ne Eÿaeÿktÿ. Na rapU¯dnej deötrukcii eÿivota na nie je naozaj niTÿ smieöne, no ani smiech ani nariekanie nezmenU¯ to, Tÿo sa deje. Okrem toho, nSÿvrat Zeme k jej prirodzenej krSÿse a ukonTÿenie zbytoTÿntÿho utrpenia l´udstva sk¸ veseltÿ myölienky - nie je nutntÿ prepadaEÿ skl´k¸Tÿenosti, hoci pravdepodobnosEÿ, eÿe sa vöetci dobrovol´ne zrieknu plodenia je iba malSÿ alebo eÿiadna. Dobrovol´nU¯ci Hnutia sk¸ vöak realisti. Vedia, eÿe nikdy neuvidia deÚ, kedy na plantÿte nezostane jedinzú Tÿlovek. Ich ciel´ je dlhodobzú. Vyhliadky na zachovanie eÿivota na zemi mUýeÿu byEÿ chabtÿ, ale rozhodnutie o zastavenU¯ reprodukcie je stSÿle morSÿlne sprSÿvne. Naozaj, pravdepodobnosEÿ nek¸spechu vyhnutia sa masU¯vnej smrti, na ktorej l´udstvo pracuje, je vel´mi dobrzú dUývod na to, aby sme neodsk¸dili ÔalöU¯ch z nSÿs na eÿivot. Budk¸cnosEÿ ueÿ nie je, Tÿo bzúvala. Ak je aj öanca iba jedna ku sto, je potrebntÿ to aj tak skk¸siEÿ.

Kaeÿdzú ÔalöU¯ dobrovol´nU¯k, ktorzú sa zriekol plodenia, je povaeÿovanzú za k¸spech Hnutia. To sa nezaoberSÿ hl´adanU¯m nepriatel´ov, ktorzúch by bolo moeÿntÿ v spravodlivom hneve obviniEÿ z toho, Tÿo sa na naöej plantÿte deje. SkutoTÿnzúmi "nepriatel´mi" sk¸ nakoniec l´udskSÿ chamtivosEÿ, hlk¸posEÿ a k¸tlak. Viac ako zbytoTÿnzúm hl´adanU¯m nepriatel´a dosiahneme öU¯renU¯m vel´koduönosti, uvedomenia a slobody. Pokrok smerom k zlepöeniu podmienok eÿivota na zemi moeÿno dosiahnuEÿ ak TÿelU¯me zodpovednosEÿou chamtivosti, vzdelanU¯m nevedomosti a slobodou k¸tlaku. Je to k¸loha pre nSÿs vöetkzúch.

O¯akujeme, eÿe neplodU¯te.

Belarusian | Català | Deutsch | English | Español | Français | Hebrew | Italiano | Nederlands | Norsk | Polski | Português | Romanian | Russian | Slovensky | Suomi | Svenska DomovskSÿ strSÿnka VHEMT
Diskusntÿ skupiny:Dobrovol´nU¯ci a Priaznivci VHEMT  |   PreTÿo VHEMT? (Ak mSÿte pochybnosti)
DomovskSÿ strSÿnka je v angliTÿtine, v rovnakom jazyku sa diskutuje. Na k¸TÿasEÿ v diskusnzúch skupinSÿch je potrebnSÿ